Písal sa rok 2012, keď sa naša šestica prvýkrát stretla na pôde Ekonomickej fakulty na TUKE. Napriek tomu, že sme sa vôbec nepoznali, spájalo nás hneď niekoľko podstatných vecí, a to naše dobrodružné duše, podrezané jazyky, chuť zažiť niečo nové a túlavé topánky. Všetky naše túžby a nádeje sme vložili do frankofónneho programu dvojitých diplomov, ktorý nám núkal priestor na našu realizáciu. V rámci bakalárskeho ročníka nám priniesol možnosť vycestovať na celý akademický rok do francúzskeho Nice. Ani sme sa nenazdali a po dvoch rokoch sme si už varili prvý slávnostný trojdňový chod v Nice – špagety.

Celým naším pobytom nás sprevádzalo ikonické motto: „Soyez patients, on est en Mediterranée“. Najlepšie to hádam preložiť ako: „Majte pevné nervy, my v Stredozemí sa neponáhľame”. Spočiatku sme mu príliš neverili, avšak po desaťmesačnom pobyte vo Francúzsku môžeme zhodne potvrdiť, že táto veta je viac než pravdivá. Francúzi všeobecne, ale najmä tí pri Azúrovom pobreží, majú na všetko čas. Ako príklad môžeme uviesť vybavovanie internetového pripojenia do bytu, ktoré trvalo mesiac; založenie a fungovanie bankového účtu – 3 týždne; vybavenie univerzitnej študentskej karty – 2 a pol mesiaca; výsledky zo skúšok – mesiac a pol; či podpísanie finálnej podoby zmluvy, na základe ktorej sme tam boli – 2 a štvrť roka. Rozhodnutí o ubytovaní/neubytovaní z internátu sa štyria z nás dodnes nedočkali. Keď však prídete do Nice, zistíte, prečo to tak asi je. Živé mesto, niekoľko kilometrová pláž pozdĺž nebesky modrého mora a zväčša horúce slnečné dni vás nenechajú chladnými ani v práci, ani v škole, ani doma.

Ubytovanie
Keďže internát bol pridelený len dvom z nás, ďalší štyria spolužiaci boli odkázaní na hľadanie si ubytovania samostatne. Pokiaľ človek nežije v internátnej izbe s rozmerom – 9 metrov štvorcových, dovtedy nevie, čo všetko sa môže vojsť na takúto plochu. Je to napríklad – posteľ, stôl, obrovská skriňa, z ktorej vypadávajú dvere a skrýva malú chladničku, jedna otvorená poličková skrinka, ďalšia polička noa okrem toho ešte jedna malá kúpeľňa. Aby toho nebolo málo zmestia sa tam súčasne štyria spiaci ľudia, ktorým sa nechce ísť po večernom billiarde domov z internátnej návštevy. Na recepcii internátu nás stále privítal svojím natešeným pohľadom, vrátnik Philippe. Poprípade ho zastupoval internátny maskot, mačka. Na druhej strane, keď si nájdete byt, ktorý patrí do rezidencie s bazénom, ktorý môžete využívať,nie je to na škodu. Popri aktívnom učení sme sa občas venovali kadejakému bádaniu. Pár jedincov z našej slovenskej výpravy, malo bojovú úlohu, zistiť, či nočné kúpanie je skutočne zakázané. Po rannom stretnutí so správcom rezidencie, môžeme potvrdiť, že nočné kúpanie bolo skutočne zakázané.

Doprava
Nice ponúka na prepravu klasickú mestskú hromadnú dopravu, zahŕňajúcu autobusovú dopravu a celé centrum lemujúcu modernú električkovú trať. V súčasnosti sa pracuje na výstavbe novej trate, ktorá tak umožní priame spojenie centra a západnej časti Nice. Autobusy prichádzajú na zastávky podľa vlastného časového rozvrhu, a preto je stále otázne, kedy „niečo príde”. Čo nás po nástupe do autobusu neraz prekvapilo bolo to, že častokrát jeho vodičkou bola žena. Zarážajúcejšie však bolo, že niekedy vyzerali vodičky mladšie než my. Jedným z najobľúbenejších foriem dopravy v Nice je využívanie bicyklov, či skútrov. Najväčšej obľube sa teší požičovňa bicyklov VéloBleu – mestský prenájom bicyklov. Medzi nedostatky, týkajúce sa dopravy v Nice patrí určite doprava v noci, keďže MHD tam premáva iba do jednej hodiny nadránom. V nočných autobusoch stretnete ľudí, ktorých bežne v uliciach nevidno. Keď sa chcete vrátiť domov neskôr v noci, tak víťazí spomínané VéloBleu alebo nám študentom dobre známa pešia chôdza. Prináša úplne iný pohľad na Nice. Ten denný je o niečo viac optimistickejší a krajší, pocitovo bezpečnejší.

Škola a vyučovanie
Našou hlavnou náplňou dňa resp. pracovného týždňa bola škola. Vyučovanie prebieha skoro rovnako ako u nás, no s tým rozdielom, že prednášky trvali 3 hodiny. (3×60 minút) Museli sme sa popasovať so zápočtami, so školskými projektami rovnako ako domáci študenti. Zvýhodnení sme boli len v oblasti francúzštiny, odpúšťali nám gramatiku. Obsahom skúšok bolo v podstate preberané učivo, avšak skúšky mali inú formu. Prebiehali úplne anonymne, uvádzali sme len naše osobné číslo, ktoré nám bolo pridelené. Takéto skúšky trvali zväčša 2 hodiny. Počas dvoch hodín sme odpovedali na otázky, na ktoré odpovede na prednáškach odprednášané priamo neboli. Na skúškach sme tak na reálnejších príkladoch mali využiť to, čo sme sa naučili na cvičeniach a prednáškach.

Pohostinnosť a mentalita
Francúzi majú tvrdú povahu, čo znamená, že sú uzavretí a nadviazať s nimi komunikáciu, nemusí byť vôbec ľahké. Ako sme sa dozvedeli od našich spolužiakov, táto ich vlastnosť je zapríčinená aj nárastom počtu cudzincov v krajine. V súvislosti s nepokojmi, ktoré vypukli v Paríži, sa krajinou prehnala vlna demonštrácií proti násiliu. Heslo, ktoré sa nieslo týmito štrajkami bolo: „Je suis Charlie”. Francúzi tak vyjadrili svoje rozhorčenie, súvisiace s útokom v redakcii časopisu Charlie Hebdo. Aj my sme mali možnosť na vlastnej koži zažiť demonštráciu, ktorej sa zúčastnilo okolo 4000 ľudí. Týchto ľudí spájalo to, čo dosť chýba v našej kultúre, a to jednota. Na uliciach sa zrazu zastavil čas, všetci sa spojili pre jednu jedinú myšlienku. Tieto demonštrácie spôsobili to, že v uliciach sme bežne stretli vojakov so samopalmi, vzbudzujúcich neprekonateľný rešpekt.

Stretnutia s inými študentmi
Najzaujímavejšou časťou v Nice je jej historické centrum, z ktorého priam dýcha romantická letná prímorská atmosféra. Svojou architektúrou pripomína historické južanské mestečká. Dá sa v ňom nájsť veľa obchodíkov so suvenírmi a taktiež údajne najlacnejšie pivo v Nice – 5 eur/0,3l. Aby sme mohli aj myhrdo niesť titul “Študent”, podarilo sa nám nájsť aj lacnejšie a to v “študentskom bare”. Každý štvrtok sa v ňom organizovali stretnutia zahraničných študentov. Takéto stretnutia boli organizované pod záštitou študentskej organizácie ESN. Aj vďaka nej a ich organizovaným výletom a stretnutiam, sme mali možnosť spoznávať okolité francúzske mestá, ochutnávať špeciality z rôznych kútov sveta a spoznávať nových ľudí. V porovnaní s našou TUKE, univerzita, na ktorej sme študovali študentom, ponúka okrem širokej škály športových činností študentom aj možnosť zúčastňovať sa kultúrnych podujatí, divadelných predstavení, koncertov a pod.

Šport
Vzhľadom na zvýšenú aktivitu mladých ľudí, mužská časť nášho osadenstva, Matej a Tibor, sa zúčastňovali futbalových zápasov so zahraničnými študentmi. Dievčatám francúzska promenáda umožnila rozvíjať hobby, ktoré si “priniesli” z domu. Agi si doplnila svoj bežecký zásobník oblečenia, Zuzka neodolala kúpe kolieskových korčuli. Ako Agi uvádza po návrate z Nice jednou z vecí, ktoré jej v Košiciach chýbajú, je beh po promenáde, pri romantickom západe slnka a čerstvý morský vzduch.

Podujatia, ktorých sme sa zúčastnili..
Prvým zaujímavým podujatím bola návšteva futbalového štadióna mesta Nice. Oslavoval práve prvé výročie. Dostali sme sa tam, kde sa bežní smrteľníci nedostanú – do VIP zóny, do zóny pre média, do šatní hráčov, na striedačku atď. Vo februári sa v Nice konal karneval, ktorého sa zúčastnilo niekoľko tisíc návštevníkov. Medzi nimi sme boli aj my! Karneval v takomto rozsahu, sme zažili prvýkrát. Pozostával z niekoľkých sprievodov v centre mesta a trval necelé dva týždne. Počas tohto obdobia sa témy jednotlivých pochodov menili. V máji sme zavítali na slávny Filmový festival do Cannes. Na vlastnej koži sme okúsili atmosféru prestížneho filmového festival. Večer po premiérach sa na filmovom plátne, postavenom na pláži premietal film. Usadiť sa na piesku a piť víno a popri tom sledovať film na Filmovom festivale, to človek nezažíva každý deň. Navštívili sme aj Monako a v ňom prebiehajúcu Veľkú cenu F1. Všetky tieto udalosti sú zážitkami, na ktoré budeme pamätať asi naveky alebo ešte dlhšie.

Záver z nášho pobytu
Hovoriť o tom, že náš pobyt nám priniesol nezabudnuteľné zážitky a skúsenosti je asi klišé. Avšak je to pravda. Zdokonalili sme sa v jazyku, spoznali sme Francúzov, spoznali sme iné etniká. Získali sme iný pohľad na kultúry, či iné náboženstvá. Vytvorili sme si priateľstvá, ktoré majú nevyčísliteľnú hodnotu. V horších chvíľkach sme sa podržali, v lepších sme sa spolu smiali. Na vlastnej koži sme si odskúšali, aký ten „Erasmus“ v skutočnosti je. Každý kto sa vráti domov po pobyte na Erasme, väčšinou tvrdí, že celý rok bola iba zábava, samé párty, nové priateľstvá, nové vzťahy a vlastne ideálny študentský život bez veľkej námahy v škole. Nedá sa povedať, že by sme si náš rok neužili, no v porovnaní s ostatnými erasmákmi sme museli vydať vyššiu námahu a spraviť všetky skúšky, pretože každý chcel získať dvojitý diplom. Cesta k jeho získaniu bola často tŕnistá, najväčšie problémy sme mali s francúzskou administratívou, po prvý raz sme aj zažili, aké to je mať 7 skúšok v priebehu troch dní za sebou…ale vyplatilo sa a nakoniec sme všetko úspešne zvládli. Sú z nás dvojití bakalári a na tento dvojitý titul, sme patrične hrdí. Už teraz sa rozhliadame po ďalších možnostiach nasýtenia našich cestovateľských a študentských chúťok. Každej takejto príležitosti by sa mali študenti chopiť, aby aspoň na chvíľu vyšli z komfortnej zóny, ktorú ponúka domáci „mama-hotel” a navarili si vlastné špagety.

Spolupracovali: Miriama Tarhaničová, Andrea Boldyová, Matej Tvrdoň, Zuzana Kardošová, Veronika Bubánová, Tibor Lejko